Kecárna Playlisty
Obnov stránku
Desktop verze
Horní menu

Od srdca - text

playlist

Marks:

Ževraj plačem do hudby, tak sorry že som uprimný,
ponsé nosím prišité jak na košeli gombíky
nechcem to hrať na pána či sladko ako koblihy,
no robiť hudbu srdcom a nie prízemnú ako Hobiti.

Neľúbim sam seba nemám ego ako mobey-dick,
v tom čo robím hľadám citý, čisté ako ľalia,
nech liečia ako šalvia, to nevonia ako marcipán,
na názory dávajú celibát a v hlave celý labyrint.

Hodnota so many colibric, chceli vytvoriť mohyly,
pred sebou niekde zabili, a dymí to ako z búčiny,
súcit k ľuďom stratili, vraj nepochopím to v 17,
neviem čo mám na tom chápať, jak make-up chcem mazať vrásky!

Často ľuďom iba chýba ľudskosť premýšľam ale nie moc srdcom,
zaslepený iba vlastnou túžbou hľadajú svoju chybu v druhom,
uvidia len zrkadlo, charakter je for sale,
nedokážeš cítiť srdcom, kým máš v hlave bordel!

Marks (Refrén)

Nepochopím prečo dneska ľudia radšej súdia ako ľúbia,
ale ľúbia hlavne seba táto pieseň je smutná,
ako hudba keď pred nami leží truhla,
v ktorej búcha naše srdce, naša pýcha, naša luna.

Ale túha, naše city v nej rozbúrať ako fúkať do popredia,
je to ako po market nám chýba kuna,
nenávisti plná huba, charakter sa začal strúhať,
nechcem tomu pridať, rúhať, a nie mlčať ako urna - chcem hudbu!

Marks:

A nie umelú jak vifonkú, toto je mi proti srsti nechcem na jej tvári rúž,
nevadí mi že mi cez ňu ľahko vidíš do hlavy,
chcem len aby empatiu nezobrala tsunami.

To čo občas chutí ako vyprchané teplé pivo,
vraví ale nepovie nemá všetko ako Tchibo,
nie nemá, ale možno by aj mala,
týmto neodsudzujem iba vravím názor nahlas.

Nebudem hádzať do vody, no nechám jej hodnotu slobody
len prečo je málo pokory a z arogancie sú hotový,
ego je hore jak balóny a dokola samé návody,
však nechajte si vaše jahody aj falošné tváre, habloty.

Nechajte si tie poklony, ja mám srdca a nie parohy,
veď som iba človek tak ako vy, no možno mám inde hodnoty,
ja nemyslím podľa šablóny, ja chcem to robiť srdcom, oukej,
nechápeš sa nezložím, no fakt mi je to ľúto. Ponsé!

Marks (Refrén)

Nepochopím prečo dneska ľudia radšej súdia ako ľúbia,
ale ľúbia hlavne seba táto pieseň je smutná,
ako hudba keď pred nami leží truhla,
v ktorej búcha naše srdce, naša pýcha, naša luna.

Ale túha, naše city v nej rozbúrať ako fúkať do popredia,
je to ako po market nám chýba kuna,
nenávisti plná huba, charakter sa začal strúhať,
nechcem tomu pridať, rúhať, a nie mlčať ako urna.

Ale chcem robiť hudbu, čistú ako prvé bozky,
pritom nemať ego vyššie jak v paláci stropy,
nešíriť gosyp, kradnúť dušu ako fotky,
nútiť ľudí kývať bokmi, ani shoty dávať, sorry.

Mojich oči, svojej tvári ja nechcem sa zľaknúť,
pri pohľade do zrkadla chcem vidieť mňa furt,
a neuviaznuť tam kde myšlienky sú tabu,
vravia čo mám robiť aj tak chcem udržať farbu!

Mám srdce, city a vlastnú hlavu.... vlastné ponsé.

Rozmýšlam srdcom.... Čo ty?

Text přidal SaVerr2609

Video přidal SaVerr2609

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace.