Kecárna Playlisty
Obnov stránku
Desktop verze
Horní menu

Veľká vlaková lúpež - text

playlist

Niečím som sa previnil,
ale už neviem čím.
Neviem si už spomenúť.
Mám iba tiesnivý pocit viny.
Strieľaš mi suchú jasnú facku:
„Vieš už?“
Neviem.
„Choď si kľaknúť tvárou k stene. Pekne si to rozmysli.“
Kolíšem sa jednotvárne tvárou k čistej bielej stene.
Predo mnou sa rozsvecuje chrbát starej knihy.
Pohrávam sa s písmenkami. Rozmýšľam. Čosi tuším.
Rozhádžem ich. Usporiadam.
Splývam s nimi.
Tuším, že si rušňovodič na rušni, čo stále letí,
nikde nikdy nepostojí. Ty ma vozíš.
Ty ma hrešíš. Ty ma biješ. Ty si za mňa zodpovedný.
Čo som to len urobil?
Neviem sa rozpamätať.
Vytrhol ma neľútostný proti vietor,
alebo som z tvojho vlaku vyskočil?

Čosi už viem. Niečo vidím.
Až sem som sa prikopŕcol po trávnatom brehu.
Včely bzučia. Rieka šumí.
Som tu celkom na začiatku.
Ešte bez sivého snehu.
V žilách cítim po čom túžim:
až narastiem, budem rušňovodič.
Strojvodca aj cestujúci.
Ihneď to aj uskutočním.
Svoj vynález rýchlo kreslím čínskymi pastelkami:
koľajnice, zopár kolies, vagóny a rušeň,
všade vôkol biely obzor,
nad obzorom biely dym,
Vlak, čo nikdy nezastaví.
Ja som ten rušňovodič, čo veselo blčí v peci,
vyráža von z kotla v bielej pare,
čierny od sadzí.
Čo a kam to veziem? Čím som práve naložený?
Živým pieskom? Snivou vodou?
Oslepený ostrým suchým protivetrom
Kolíšem sa jednotvárne,
cez spánok mi tečie slza.
Predo mnou sa náhle tak ako blesk zjaví čísi známy chrbát.
Kov ohlušujúco kvíli o kov, piesok škrípe, para syčí.
Slnko páli ako sauna.
Ako piaď malý, holý, stojí na trati chlapec,
zaskočený, vyľakaný.
Rieka šumí. Včely bzučia.
Kráčam k nemu.
Čosi tuším.

Niečím som sa previnil.
Dávno už neviem čím.
Neviem si už spomenúť.
Mám iba tiesnivý pocit viny.
Pocit viny, že som živý.
To ja som ten rušňovodič v exprese bez konečnej,
na rušni, čo stále duní.
Ja ťa vozím.
Kolíšem ťa jednotvárne.
Ja ťa budím.
Čosi tuším.
Nemusíš mať pocit viny, otec, nie si živý.
Viem však kúzlo. Oži.
Práve som ti odpustil.
Vynáram sa ticho z písmen dávnej knihy.
Kolíšem sa tvárou k čistej bielej stene.
Včely bzučia, rieka šumí.
Predo mnou sa rozsvecuje tvoj pokojný živý úsmev.
Vykradnutý prázdny expres sa do noci ďalej ženie.

Text přidal Ibanez1991

Video přidal Ibanez1991

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace.