playlist

Karanténa feat. PUERTO, UWENO & MARIO FRANK - text

Puerto:
Som v presklenej krabici zavretý ako pantomíma,
bohužiaľ to nehrám ale reálne sa za sklo dívam,
pod vplyvom narkotík ma nejaká sviňa zatvorila,
keď ma vypustia uvidí čo je skrinka Pandorina,
žiadna telka, žiaden signál, nemám žradlo, nemám chlast,
vidím to tam všetko pri vás,
vidím chodiť - behať vás,
ľudské oko ma nevidí,
a vyzerá to, že ma nezháňa nikto z rodiny,
mam pocit, že ma nikto nemal rád,
nemám jak dostať sa odtiaľ a som tam sám,
divné mi je že mi nechýba voda a potrava,
divné, že sa každú chvíľu otvára strop,
a ja sa pozerám na nebo v jednom kuse a ne na komp,
no chýba mi tu cigareta,
nemám čo dať moc pľúcam,
po tejto myšlienke sa tu zjaví para horúca,
zobuď sa si vravím,
koľko dni tu ešte strávim,
zrazu cítim tu čistotu keď som spravil prvý nádych,
no stále mám slzy na kraji,
stále neviem čo tu robím,
ja ich vidím, ony mňa né,
kričím na nich kopu hodín,
zrazu vidím čo som nevidel,
šlapu jak na baterky,
dospelý sú posadnutý,
už nemajú čas na deti,
ničený sú jedmi, liekmi, peniazmi sú zatratený,
začínam to vnímať viacej,
búcham na sklo zachráňte ich,
nevidia to zlo okolo nás,
navždy budú nakazený,
svet umiera a mňa izolovali do karantény.

REFRÉN:

Mario Frank:
Tak to býva, stačí jeden moment, jedna malá chvíľa,
cítim malo svetlých ???prizmát???,
trochu zombie a už nič nemá význam.

Dych sa mi zráža na kvapky snov,
bezmocný tvor nemôže von,
chýba mi krása pravdy a som dnu sám,
už mám dosť tích drám.

Uweno:
Všetko je zvláštne ľuďom okolo mňa nejak jebe,
len zopár fellaz chápe čo sa vlastne teraz deje,
chceme von zo šialenstva,
no problém je že k dverám vedia cesta, ktorá nemá smer,
dnes sa mi zdá, že svet ma nechce,
medzi tými, ktorí slepo žijú zo dňa na deň,
cítim sa byť mimo toho jak keby som ostal dakde,
zavretý keď sa diali všetky tie divné zmeny,
nikto nechce žiť len prežiť,
zo sveta je kopa sračiek,
mám vlastnú galaxiu ver či never,
vesmír v ktorom nieje prijateľné ostať šedý priemer,
a neviem prečo ma nikto netúži pochopiť,
a pochopiť, že človeka nerobí zlým jeho množstvo chýb,
tak už si spokojný?,
žiješ svoj sen,
máš prácu v ktorej makáš ako šrob,
a tvrdíš, že si slobodný,
nevidíš to všetko o čo prichádzaš keď žiješ ako ostatný,
a mne vravíš, že vraj ja o tom neviem nič,
a som ten kokot ja alebo oni?,
nemá význam vôbec riešiť to a naďalej to hrotiť,
je mi tu fajn a nemám ani jeden dôvod odísť odtiaľ to,
a niečo s tou karanténou robiť,
spoločnosť je chorá jak besný pes,
zbohom zdravý rozum,
píšem na hrob R.I.P.,
a ja?, ja len stále čakám kým tu niečo zmeníme,
a kedy toto všetko kurva pochopí už celý svet.

REFRÉN:

Mario Frank:
Tak to býva, stačí jeden moment, jedna malá chvíľa,
cítim malo svetlých ???prizmát???,
trochu zombie a už nič nemá význam.

Dych sa mi zráža na kvapky snov,
bezmocný tvor nemôže von,
chýba mi krása pravdy a som dnu sám,
už mám dosť tích drám.

2x
Za sklom to stádo,
na prázdno melie Patom,
a v tom čistý pohľad detských očí.

Text přidal Pongo

Text opravil Pongo

Video přidal Pongo


Přihlášení

Registrovat se

Nezařazené v albu

Stymtexty

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace.