Sochy - text

Uprostred parku žiari stará fontána,
slzami vlaží okolie od večera do rána.
Od rána do noci voda obmýva príbeh,
taký čo sa odohráva hocikde aj nikde.
Blízko fontány stoja postavy,
pozerajú okolo na svet posraný,
denno-denne stoja na tom istom mieste,
vietor medzi korunami stromov spieva piesne.
Ony načúvajú, no meravo hľadia,
pozerám sa na nich, no a ony zase na mňa.
Nepoznajú sa roky, no roky stoja vedľa,
boja sa jeden o druhého - všetci toto vedia,
chýbali by, hoci srdce nemajú,
obaja sú z mramoru, ľuďom myšlienky dávajú,
vtákom robia domov - hniezdia medzi nimi.
Prechádzka parkom medzi sochami kamennými.

Deti sa hrajú na vojakov, hádžu kamienky,
chlapec trafil sa do sochy - prerušil mi myšlienky.
Úvaha nad tým, koľko poznajú príbehov,
o tom, že začínajú deň vždy s novou nádejou.
Kus kameňa z mramoru, postava chlapca
v ruke kniha, čo v nej je, pýtam sa zasa.
Isto je zapísaná od začiatku do konca,
začína fúkať vietor a ja zapínam sa.
Prechádzam okolo, vôkol mňa je jeseň,
vietor hrá pre sochy aj pre mňa tú pieseň.
Druhá postava má na tvári okuliare z kameňa,
pozerá sa na svet, ako sa premieňa.
Ľudia sem chodia aj so svojou depkou,
fontáne hádžu zopár svojich centov,
jej voda ich očistí aspoň na chvíľu z hriechov,
zapadá slnko, no a ja odchádzam bez slov.

Text přidal beny1

Text opravil hypokyrie

Video přidal beny1


Přihlášení

Registrovat se

Nezařazené v albu

Hypo Kyrietexty

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace.