Keď sa starec poberá (Príbeh muža) - text

Je jeseň, do vína padá prach, ťažký dych, starecký pach,
v zime prší sneh, na dušu klope chlad, vrásky očí, večný strach,
keď zajtra príde jar, zubatá doma seď, ja mám tento život rád
a v lete slnovrat, kvety sa budú smiať, ešte vyčkaj z brehu milý brat.

I keď nemám síl, vyhrievam aspoň peň, včely hučia, tešia teplý deň,
je príliš dusno, na vlásku hojdám sen, je o nás, pri fotke tvojej tliem,
kôra hladí tvár, ja voniam teba v nej, dotyk bytia, ešte slnko hrej,
žil som ako žil, nechajte cestu tak, hriechy v lístí a duša ako mach.

Ktosi zhora pozerá
to sa len starec poberá
smútok farbí tichú tvár
na svete stačí ľudí pár - a zmizne všetok svár.

Raz nájdu telo v nej, v chalupe stareckej, láska vráť sa potom sem,
premilovaný les, očistná vôňa briez, život vždy je, tu a teraz, dnes
a keď už nebudem, opatruj dedinu, Bože, nech hravé deti nezhynú,
ja mĺkvo odchádzam, hodiny bijú čas, nahý som vkročil, nahý sa vrátim zas.

Milovaná zem, ty všetko o nás vieš, znášaš rany, nikdy nerepceš,
dlaňou poľahky tvoju mamu zakryť viem, som obyčajný, v srdci šediviem,
a zo stebiel trávy zrazu je ruženec, spoveď sa konči, z jesene je marec,
tie tóny klavíra, žehnajú oblohu, vraj je čas dušu vrátiť Bohu.

Ktosi zhora pozerá
to sa len starec poberá
smútok farbí tichú tvár
na svete stačí ľudí pár - a zmizne všetok svár.

Ktosi zhora pozerá
to sa len starec poberá
smútok farbí tichú tvár
na svete stačí ľudí pár.

Text přidala horky

Video přidala horky


Přihlášení

Registrovat se

Nezařazené v albu

Geišberg Mariántexty

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace.